Fantasmagorium

Autor: Desperate
Hlavní postavy: Hermiona Grangerová/Severus Snape
Vedlejší postavy: Hermiona Grangerová/Lucius Malfoy
Shrnutí: Severus Snape vzal Hermione srdce. Lucius Malfoy ju brutálne zbavil jej nevinnosti. Po niekoľkých rokoch samoty sa obaja objavia v jej živote. K čomu to povedie?

Parfém smrti

Večerný májový dážď v Londýne rozhodne nebol večerný májový dážď niekde v Neapole. Tam dole, na juhu, prichádzal ako vítané osvieženie po úmornom, sparnom dni.
Tu v Londýne bol jednoducho studeným vyvrcholením sychravého, sivého dňa. Zmáčal uzimených chodcov, prinútil ich roztiahnuť veľké dáždniky a pridať do kroku či nájsť si rýchlo úkryt.
Medzi večernými oneskorencami na ceste domov sa pohybovala aj mladá žena. Ignorovala prívaly ľadovej vody aj nepríjemný, ostrý vietor. Kráčala pokojne, oblečená v džínsoch, bielej košeli a čiernej koženej bunde. Bez dáždnika. Hoci jej dlhé, bohaté pramene vlasov povievali v poryvoch vetra, zdalo sa, že dažďové kvapky sa jej vyhýbajú, a neodvážia sa jej dotknúť.
Ak sa aj niekto z podvečerných chodcov pozastavil nad týmto faktom a prizrel sa jej bližšie, takmer okamžite odvrátil pohľad. Žene sa cez inak peknú, súmernú tvár ťahala tmavočervená jazva. Začínala sa pri vonkajšom kútiku ľavého oka a končila tesne vedľa plných pier. Vďaka tejto jazve bola Hermionina tvár rozdelená na nedotknutú a zohavenú polovicu. Lebo toto bola Hermiona Grangerová, alebo, ako si často musela pripomínať, stále to bola Hermiona Grangerová, s jazvou, či bez nej.
Hermiona kráčala domov. Za sebou mala štyridsaťosem hodín nepretržitej služby v nemocnici u sv. Munga. Zachránila život mladej žene, čarodejnici, ktorej ho vysávala zvláštna choroba. Hermiona zistila, že ide o kombináciu jedu a kliatby. Veľmi silnej, veľmi, veľmi čiernej kliatby. Podarilo sa jej ju eliminovať. Ale naozaj iba v poslednej chvíli.
Hermiona ponorená do myšlienok došla k svojmu domu. Lonely Squarre 7, aké príhodné, pomyslela si. Trikrát poklopala prútikom na dubové dvere a vošla dovnútra. Bola unavená, ledva zo seba zhodila šaty a domotala sa do spálne. Spala skôr, než sa jej hlava dotkla vankúša.

Lucius Malfoy sa miloval so svojou ženou. Narcissa, krásna a dokonalá, bezchybne vzdychala a oddávala sa svojmu manželovi. Lucius sa v nej pohyboval s istotou, užíval si rozkoš... odrazu sa mu myšlienky zatúlali do doby pred piatimi rokmi. V podkroví sídla, v malej, vždy zamknutej izbe si vzal rozkoš od mladej, panenskej, na smrť vystrašenej humusáčky... Nikdy nedokázal zabudnúť, ako veľmi ho vzrušovala, jej strach, jej zúfalé výkriky, keď ju zbavil panenstva, brutálne a bezohľadne. Hľadel jej pritom do očí a vychutnával jej bolesť. Pri myšlienke na mladučkú Hermionu Lucius stvrdol na kameň a zovrel Narcissu s brutálnou silou, vrážal do nej svoj úd bezohľadne, hlboko a tvrdo. Narcissa prekvapene vykríkla a začala sa brániť. Lucius ju pritlačil o saténové obliečky a vzal si svoju rozkoš, zdalo sa mu pritom, že jej tvár sa mení na Hermioninu. O krátku chvíľu znehybnel a surový rev bol znakom, že dosiahol orgazmus. Vyčerpaný padol na svoju ženu, ktorá nehybne, ešte stále šokovaná týmto zážitkom, počkala, kým z nej manžel nevykĺzne...

Severus Snape s rukami skríženými na prsiach pozoroval cez bezpečnostné sklo mladú ženu pokojne spiacu na lôžku intenzívnej starostlivosti v muklovskej nemocnici sv. Krištofa. Posledných štyridsaťosem hodín sa od nej nepohol. Monitorovacie prístroje hlásili normálne fungovanie jej tela.
Snape sa zamyslene díval do jej tváre. Za posledných päť rokov sa s takýmto prípadom nestretol. Mukelka trpela vážnym ochorením, ktoré spôsobila kombinácia jedu a čiernej mágie. Otravu krvi zastavil špeciálnym elixírom a protizaklínadlom. Ale bolo to v poslednej chvíli. Ak by tu nebol on... mladá žena by bola s najväčšou pravdepodobnosťou už mŕtva. Primár oddelenia k nemu pristúpil – Doktor Snape, podaril sa vám zázrak. Zdá sa, že slečna Weaverová bude v poriadku. Choďte si odpočinúť.
Snape mlčky prikývol, otočil sa na podpätku a odkráčal do večerného dažďa.

Hermiona mala voľný deň. Nakúpila, uvarila, upratala svoj príjemný mestský dom... a odrazu bol večer. Pripravila si horúci kúpeľ, priliala levanduľový olej a ponorila svoje telo do teplej vody. Myseľ sa jej začala túlať, no podarilo sa jej privolať poslednú príjemnú spomienku v jej doterajšom živote... Zatvorila oči a prežila to znova.

Mali sedemnásť a boli na love. Nevedeli nič, no boli si istí, že obetujú všetko, aby porazili šialenca, ktorý chcel zabíjať, vraždiť, ničiť... Bola už zima a Ron ich opustil, stratil nádej a nechal sa zmanipulovať zákerným horcruxom. Hermiona ležala bez spánku na prični v stane. Harry tvrdo spal. Ona nemohla. Potichučky vstala a vyšla do mrazivej noci. Kráčala do lesa, k malému lesnému jazierku, ktoré si všimla deň pred tým. Na jeho brehu zaregistrovala tmavú postavu, ostro sa črtajúcu proti bielobe snehu. Nehybne pozorovala muža, ktorý zamieril prútikom na zamrznutú hladinu a vytvoril v nej otvor. Spod plášťa vytiahol akýsi veľký, dlhý predmet, zablysol sa v mesačnom svite, posiaty drahokamami. Meč... Chrabromilov meč! Hermiona ani nedýchala. Hodil meč do jazierka a uzavrel otvor v ľade. Potom sa otočil a z jeho prútika vystrelil Patronus... nádherná, trblietavá laň. V jej svetle uvidela tvár Severusa Snapa.
Aj on zbadal ju. Nehybne sa na ňu díval. Hermiona sa pohla k nemu. Z hrdla jej vyšiel vzlyk a hlas sa triasol. „Ja som to vedela. Vedela som, že vy nie ste zradca. Ja som vám verila. Som taká šťastná, že som sa nepomýlila. Ďakujem, ďakujem, bože, ďakujem...“
Snape sa na ňu díval a v mesačnom svetle pozoroval jej tvár.
„Slečna Grangerová... Hermiona... nesmieš to nikomu povedať. Rozumieš? Musíš mlčať o tom, čo si videla.“
„Nepoviem... nikomu. Prisahám. Viem, že by som ťa ohrozila. Och, aj tak, som šťastná...“ oči jej žiarili pri pohľade naňho. Snape zdvihol ruku a dotkol sa jej tváre. Hermiona sa zachvela a privrela oči. Snape ju nežne pohladil po líci. Teplo jeho dlane zaháňalo krutý chlad noci. Odrazu ich vyrušil zvuk vŕzgajúceho snehu. To už sa blížil Harry. Snape ju bleskurýchlo stiahol do úkrytu medzi dvoma stromami takmer úplne zrastenými dovedna. Zozadu ju objal a ukryl v záhyboch svojho plášťa. Hermiona sa oprela o jeho pevné, silné telo a on ju zvieral v náručí. Spolu sledovali drámu vyslobodenia meča a následne aj zničenia horcruxu. Hermiona cítila, ako ju silnejšie zovrel, keď sa ako prízrak bozkávala s Harrym. Položila svoje ruky na jeho a on ich držal ako poklad. Keď bolo po všetkom, otočila sa mu v náručí a pozrela do jeho očí. Objala ho rukami okolo šije a stiahla k sebe.
Ich bozk bol nádherný, nežný, zúfalý, vášnivý... Bozkával ju so všetkým nečakaným citom, ktorého bol schopný. Tisol ju k sebe, cítil každú oblinku jej tela. Ruky mu zablúdili pod sveter a v dlaniach zovrel jej prsia. Hermiona spokojne zavzdychala do jeho úst, keď jej nežne dráždil bradavky, prehla sa proti nemu a cítila jeho vzrušenie. Snape sa sklonil k jej krku a bozkával jej hrdlo, plece... O malú chvíľku boli obaja rozvášnení až mali pocit, že zhoria. Snape sa spamätal prvý. Pomaly ju pustil a odtiahol sa. „Musím už ísť. O chvíľu sú tí dvaja v stane.“ Hovoril zadychčane, akoby bol zabehol pár kilometrov.
Hermiona mu vzala ruky do svojich a nežne ich obe pobozkala. Snape ju pobozkal do vlasov a vdýchol jej vôňu. Počula ho zašepkať: „Preži. Sľúb mi, že to prežiješ. Počuješ? Potom... bude čas. Aj pre nás.“
Odchádzal. Hermiona za ním ticho vykríkla. „Ľúbim ťa. Navždy...“ Snape sa zastavil a povedal: „Nezabudni... Preži. Nezabudni... na mňa.“
Snape sa zmýlil. Ona svoj sľub dodržala. Prežila. Ale potom už nebolo... nič.

Po tvári jej stekali slzy... Jediná chvíľka, ktorá jej dala spoznať, čo je láska. Prísľub šťastia, ktoré sa nikdy nestalo... Hermiona plakala, z hĺbky duše nariekala za strateným rajom.

*****

Stála pred bránou svojej starej školy, no krásu okolia takmer nevnímala. Silno zabúchala na masívne drevené dvere, ktoré sa takmer vzápätí otvorili.

„Slečna Grangerová, som vďačná, že ste prišli tak rýchlo.“
„Madam Pomfreyová, niet za čo. Zavediete ma, prosím, hneď k pacientke?“
„Samozrejme, tadiaľto.“

Hermione v to ráno priniesla sova naliehavú žiadosť o pomoc. Minerva McGonagallová ochorela, zdalo sa, že smrteľne. Podľa príznakov išlo o podobný prípad, akých bolo za posledný mesiac už niekoľko. Hermione sa podarilo vyvinúť protijed a skombinovať ho s účinným zaklínadlom, ktoré eliminovalo postup choroby podobnej prudkej otrave krvi. Hermiona sa premiestnila do Rokfortu a ihneď začala s procedúrou. Jej stará učiteľka ležala bez pohybu, no v noci už Hermiona poznávala príznaky ústupu ochorenia.
Bdela pri posteli chorej, v izbe, ktorú kedysi obýval Dumbledore. Minerva spala, ďalšiu dávku elixíru jej podá až o dve hodiny. Hermiona, ani nevedela prečo, prešla do pracovne, kde na stene visel veľký portrét starého riaditeľa. Dumbledore spal. Sama nevedela, čo čakala. Otočila na odchod, keď sa jej za chrbtom ozval hlas.
„Je to už dlho, čo som vás naposledy videl, drahá. Ako sa máte? Predpokladám, že Minerva sa už zotavuje.“
„Áno, pán riaditeľ. Minerva to prežije. A ... mám sa dobre.“
„Vedel som, že jedine vo vašich rukách má nádej prežiť. Stali ste sa najlepšou liečiteľkou v krajine. Som na vás hrdý.“
„Ďakujem, pán riaditeľ. Azda... sa už vrátim k pacientke. Dobrú noc.“
„Počkajte, Hermiona. Musím vás varovať. Niečo sa deje, cítim to. Niečo temné a zlé sa pokúša ubližovať nevinným. Musíte byť opatrná, musíte zistiť, čo sa za tým skrýva. A tiež ... mal by som vám niečo povedať. Pravdu.“
„Akú pravdu? Čo ste mi nepovedali?“
„Zrejme to bola chyba, ale plnil som len jeho želanie.“
„Čie...? Kto? O kom to hovoríte?“
„Severus Snape. On... žije. Požiadal ma však, aby som to uchoval v tajnosti. Aj pred vami.“
Hermiona sa hodnú chvíľu ani nehla, zabudla aj dýchať. Tak on žije. A nechce, aby sa to ona dozvedela. Srdce je bilo rýchlejšie. Obrátila sa späť k Dumbledorovi.
„Predpokladám, že ste s ním v spojení?“
„Áno.“
„Povedzte mu, že sa nemusí báť, nebudem ho hľadať. Ak by však on... niekedy potreboval pomoc... ak mu ju môžem ja poskytnúť, prosím, povedzte mu, že bývam na...“
„... Lonely Squarre 7 v Londýne, však?“
„Áno... viete všetko, ako vždy. Vie on, že ja..., že som... že ma Lucius ...?“
„Nie, nevie to nikto. Iba vy a Lucius.“
Dlhú chvíľu bolo ticho. Potom Hermiona zdvihla hlavu a povedala: „Ďakujem, pán riaditeľ. Už musím ísť. Rada som vás opäť videla.“ Rýchlo odišla späť k pacientke.
Dumbledore pokýval hlavou a odvetil: „Do skorého videnia, dieťa moje. Do videnia...“

Lucius Malfoy, stále v skvelej kondícii, pestovaný aristokrat, vystúpil po schodoch do podkrovia sídla Malfoy Manor. Nebol tu už... päť rokov? Prútikom zaklopal na hrubé dvere a vošiel do malej izby. Zaplavili ho spomienky.
Humusáčku chytili aj s jej druhmi. Tí dvaja ušli, ju nechali tu. Lucius ju nechal umyť a ošetriť po Bellatrixinom mučení, poslal jej šaty a dal ju zavrieť do tejto izby. Dosiaľ to dievča neprehovorilo. Ani slovko.
Vošiel k nej v noci. Stála pri posteli, oblečená v jednoduchých bielych šatách. Lucius sa na ňu díval a krv sa mu zohrievala...
„Bojíš sa? Nemusíš, neboj sa, si krásna...“ Blížil sa k nej, ustupovala pred ním, až narazila chrbtom na stenu. Lucius k nej pristúpil celkom blízko, cítil jej rýchly dych a vlny strachu. Jeho penis stvrdol. Pozrel jej do očí a odrazu ju prudko udrel po tvári. Prekvapene vykríkla. Vzápätí ju chytil za vlasy a ohol dozadu. Druhou rukou jej prudko vrazil do rozkroku a hrubo dráždil priamo jej klitoris. Hermiona kričala od náhlej bolesti.
„Tak čo, cundra, páči sa ti to? Áno, len krič, krič... aaachh, dám ti ho tam celého. Uvidíš, ako sa ti to bude páčiť.“
Lucius ju za vlasy pritiahol k posteli a hodil ju na ňu. Vzlykajúc, ostala ležať. Rozopol si nohavice a stiahol ich spolu so spodkami. Jeho vztýčené mužstvo mierilo priamo na vydesené dievča. Vedela, že nemôže rátať so žiadnou milosťou. Drsne jej roztiahol nohy a v nasledujúcej chvíli do nej vrazil svoj úd, brutálne, hlboko, ako len mohol. Hermiona vykríkla ako zranené zviera a Lucius pocítil výstrek jej panenskej krvi. Zaplavila ho obrovská rozkoš.
„No toto. Panna! Ani som nedúfal... Som tvoj prvý, však? A budem aj posledný. Po mne už nebude nikto, to prisahám...“ Začal ju brutálne pichať, nemilosrdne, tvrdo, vyžíval sa v jej strachu a bolesti. Hrýzol ju a bil a neprestával sa ponárať do hĺbky jej panenského tela. Napokon jej trýznenie ukončil s divým revom a výstrekom, čo jej zaplavil lono jeho semenom.

Lucius práve ejakuloval, pri spomienke na defloráciu Hermiony si honil vtáka a ručal blahom. Pozrel sa na svoju ruku, na semeno, čo z neho vystrieklo a rozhodol sa. Musí ju mať. Nájde si ju, kdekoľvek sa skrýva.

Hermiona sa vrátila domov po dvoch dňoch. Minerva zachránená, dva dni voľna pred ňou. Sprcha, ľahká večera a posteľ. S knihou. Nie a nie zaspať. Napokon sa Hermiona rozhodla. Musí ísť von, prevetrať si hlavu a ... pravdepodobne dať si whisky. Čistú. Inak sa zblázni. Musí si z hlavy vyhnať Severusa Snapa. Aj keď žije, ona už nie je ... už mu nemôže dať to, čo vždy chcela. Obliekla si čierne džínsy, sivú košeľu a svoju čiernu bundu. Kožené čižmy na podpätku je pridávali chýbajúce centimetre. Vyšla do veternej noci a zamierila do ulíc mesta.

Tri náročné prípady za posledné dva dni. Tie dva dni strávil Severus Snape pri posteliach adeptov na mučivú smrť. Tri muklovské ženy s magickou otravou krvi. Zvláštnych bolo niekoľko vecí. Ochoreli iba ženy. Zasiahla ich veľmi silná čierna mágia a v tele im koloval zvláštny elixír z hadej krvi. Podarilo sa mu izolovať sérum a nájsť protizaklínadlo, no liečba si vyžadovala jeho neustálu prítomnosť a pravidelné podávanie lieku spolu so zaklínaním. Po vyliečení mali pacientky posledný týždeň života úplne vymazaný z pamäti. Zvláštne. Niečo mu našepkávalo, že sú to pokusné králiky niekoho... úplne zvráteného. Kráčal nočným mestom a premýšľal o posledných udalostiach. Cítil, že sa potrebuje napiť. Vošiel do najbližšieho baru a rozhliadol sa. Niekoľko stolíkov bolo obsadených. Pristúpil k barmanovi.
„Dobrý večer. Whisky, prosím, dvojitú, bez ľadu.“
„Nech sa páči, pane.“
Kým barman nalieval, Snape sa pozrel na skupinu dievčat, ktoré sa hlučne bavili. Zrejme cudzinky, au pairky. Tá najsmelšia, krásna, mladá blondínka sa mu vyzývavo zahľadela do očí. Hmm... obdaril ju svojím najodpornejším úškrnom a pohľadom, ktorý by zmrazil aj horiaci plameň. Dievčina sa so strachom stiahla a zahanbene uprela zrak do svojho pohára.
Snape si dovolil potuteľný úsmev. Ešte nestratil schopnosť zastrašovať mládež. Potešujúce. Uspokojivé. Vzal svoj drink a zašil sa do kúta.

Hermiona vošla do baru len pár ulíc od jej domova. Išla priamo k barmanovi.
„Dobrý. Dvojitú whisky, prosím, bez ľadu.“
„Dobrý večer slečna. To ste sa s priateľom dohodli?“, spýtal sa barman s miernym pobavením v hlase.
„Prosím? Asi vám nerozumiem. S akým priateľom?“
„Došiel tuto pred piatimi minútami. A chcel to isté. Kde je...? Aha, tamto sa skrýva, v tom kútiku.“, barman ukázal rukou na Snapa, ktorý teraz bez pohnutia zízal na Hermionu.
Tá tiež znehybnela, ústa sa jej pohli, no nevyšiel z nich ani hlások. Po chvíli, ktorá trvala večnosť, sa obaja pohli naraz. Snape je vyšiel v ústrety a keď sa priblížila, zdvihol ruky a zobral jej tvár do dlaní. Hľadel jej do očí, hlboko, prenikavým intenzívnym pohľadom. Hermiona zdvihla ruky a položila ich na jeho. Sklonil sa a pobozkal ju, bozkával ju, akoby bola dúškom vody v púšti. Hermiona mu bozk opätovala. Keď sa od seba odtrhli, Snape zašepkal: „Odpusť... prosím.“
„Nemám ti čo odpustiť. Nič si mi neurobil. A na svoje rozhodnutie si mal... právo.“
Objal ju a pritisol k sebe. Hermiona vdychovala jeho vôňu, preniklo ňou jeho upokojujúce teplo. Počula ako mu bije srdce.
Odtiahla sa. „Posadíme sa?“
Snape vzal z baru jej drink a viedol ju do svojho boxu. Sadla si tak, aby ju videl z profilu. Z nepoškodeného. Snape sa na ňu díval a ruky na stole sa mu chveli. Všimla si to a vzala ich do svojich malých, jemných dlaní. Pritiahla si ich k ústam a pobozkala mu ich. Snape jej chytil tvár a otočil ju k sebe. Palcom jej jemne prešiel po strašnej jazve. Hermiona ho nechala to urobiť, ani sa nepohla.
„Čo sa stalo? Ako? Kto... ti to urobil?“, spýtal sa šeptom.
Dlhšiu chvíľu bolo ticho.
„Nechcem o tom hovoriť.“
„V poriadku. Hermiona, ja... ja som... nemohol som inak. Potreboval som čas. Musel som zmeniť svoj život. A nechcel som... ničiť ten tvoj. Bola si taká mladá. Budúcnosť si mala pred sebou. Nemohol som si ťa pripútať, ja, starý, zničený, zlomený chlap. Chcel som, aby si bola šťastná. Si? Povedz, si... šťastná...?“, hlas sa mu zlomil. Videl predsa, že pred ním sedí žena s temnotou v duši.
„Malo to byť inak, Severus. Mohlo to byť celé inak. Verila som, že budeme spolu. Že si ma nájdeš a potom už bude všetko dobré. Ale to sa... nestalo. Žijem, pracujem, pomáham ľuďom... Nie je to veľa, ale... musí to stačiť. Nič viac mi... neostalo.“
„Nevieš si predstaviť, koľkokrát som bol rozhodnutý ísť za tebou, nájsť ťa... Ale vždy som váhal, nevedel som, ako žiješ, s kým... A teraz... som ťa našiel. Už ťa nechcem stratiť.“
Hermiona ho pohladila po tvári a povedala: „Už to nejde, Severus. Nedá sa to.“
V jeho čiernych očiach sa objavila pálčivá bolesť. „Prečo? Hneváš sa na mňa? Alebo... máš niekoho, je nejaký muž v tvojom živote?“
Hermiona ho zastavila prstom na perách. „Nie, Severus. Nie je to tak. Nie je žiaden muž, nie je nikto... Ale, už ti nemôžem dať nič, lebo nič nemám. Som pošpinená, poškvrnená, zohavená... Nie som... nie som ťa hodna, Severus. Nemôžem. Zbohom.“
Prudko sa zdvihla a rýchlo odišla. Snape tam ostal sedieť a nepohnute hľadel za snom, čo sa mu strácal chvíľku po tom, čo ho našiel.
Zaplatil barmanovi a otočil sa na odchod. „Pane“, oslovil ho chlapík za pultom, „nevzdávajte to. Videl som ju, ako sa na vás pozerala. Ona vás ľúbi, pane. Len je ukrutne smutná.“
Snape pomaly vyšiel z baru. Díval sa do čiernej noci a v duši sa mu rodilo rozhodnutie. Nenechá ju odísť. Musí zistiť, čo sa stalo. Prišiel čas navštíviť starého známeho. Albusa Dumbledora.

*****

O dva dni sa Hermiona vracala domov za júnového súmraku. Oteplilo sa a jej žlté letné šaty svietili v šere pomaly sa blížiacej noci. Zaklopala prútikom na dvere svojho domu. Keď chcela vojsť, zastavil ju hlas, ktorý ju prenasledoval v snoch.
„Hermiona...“
Neobzrela sa. „Ako si ma našiel?“
„Dumbledore.“
Predpokladala to. Vošla do domu a až teraz sa obrátila. Jeho vysoká postava sa črtala oproti letnej oblohe.
„Poď ďalej. Porozprávame sa.“
Vošiel za ňou a ona ho viedla do peknej, ružovo zelenej obývačky. Zapálila dve lampy, pristúpila k barovej skrinke a naliala dva poháre whisky. Jeden mu podala. Stále na ňu uprene hľadel. Ukázala na gauč. Sadol si. Ona ostala stáť.
„Čo ti Dumbledore povedal?“
„Všetko... Hermiona, nechce sa mi žiť. Prečo som sa o tomto nedozvedel? Zabijem ho, prisahám, že ho zabijem. To, čo sa stalo... kvôli mne, iba kvôli mne...“
Hermiona si sadla do kresla v polotieni. Chvíľu nič nehovorila, no potom spustila vyrovnaným, pokojným hlasom.
„V tom lese nás o pár dní zajali. Harry a Ron ušli, mňa si však Bellatrix nechala, mučila ma a snažila sa ma vypočúvať. Chcela vedieť, odkiaľ sme mali ten meč. Potom ma Lucius nechal ošetriť a zavrel v izbe. Ďalšiu noc... prišiel za mnou. Znásilnil ma tak brutálne, že som omdlela. Prebral ma a urobil to znova a znova. A potom mi povedal, že ak mu poviem, odkiaľ sme vzali meč, prestane s tým. Nepovedala som ani slovo.
Ďalšiu noc mi povedal... Povedal mi, že Greyback, ten vlkolak.... zacítil... moju vôňu na tvojom plášti. A podozrieval ťa, že sa so mnou stretávaš, že som tvoja spojka a..., že ti na mne záleží. Lucius povedal, že po tom, čo sa on so mnou vyspal, už ma aj tak nebudeš chcieť. Zviazal ma a opäť znásilnil. Priviedol si aj Bellatrix a svojho poskoka, nejakého Johna. Ich dvoch som musela uspokojiť. No Lucius bol jediný, ktorý mal právo vojsť do môjho vnútra. Tvrdil, že tak, ako bol môj prvý, po ňom už žiaden iný nebude. Potom... sme vyhrali a Voldemort bol mŕtvy. Ja som bola voľná a... tehotná. Ty si... zomrel a ja som nemala prečo žiť. No to dieťa mi nedovolilo zomrieť. Ron, chudák Ron, ľúbil ma. Súhlasila som, že to spolu skúsime, no nemohla som mu dať, po čom túžil. Až raz, stratil trpezlivosť a vzal si ma násilím. Ďalší deň som prišla o dieťa. Vykĺzlo zo mňa, v násilí splodené, násilím zabité. Ron ušiel a ja som ostala žiť... a držala som sa jedinej čistej spomienky na teba, na náš bozk tam v lese, na nádej, ktorou si pre mňa bol. Tak, teraz to už vieš. Som... nečistá, pošpinená... nie som ťa hodná, Severus.“
Snape odložil svoj pohár na stolík, vstal a kľakol si k jej nohám. Chytil jej chvejúce sa ruky do svojich a povedal rozhodne a z hĺbky duše.
„Prisahám... milujem ťa. Prosím, odpusť mi, že som sa ťa tak zbabelo vzdal. Prisahám, že teraz, keď som ťa našiel, už ťa nikdy neopustím. Budem ťa ľúbiť, chrániť a starať sa o teba... tak ako som to mal urobiť už vtedy, pred rokmi. Dovoľ mi to, dovoľ mi žiť s tebou a pre teba.“
Hermiona hľadela na jeho tvár a čítala v nej... To čo hovoril, myslel vážne. Čierne oči, vždy chladné a uzavreté, teraz odhaľovali jeho rozrušenie... Videla v nich lásku a pevné odhodlanie... Prešla mu rukou po tvári, po vlasoch... Privrel oči pod jej dotykom. Hermiona zašepkala: „Tak mi povedz, ako žiješ ty...“

*****

Hermionu zobudila dráždivá vôňa kávy, ktorá jej pošteklila všetky zmysly. Natiahla sa v posteli a rukou zašmátrala vedľa seba. Miesto bolo prázdne, aj keď ešte vyžarovalo teplo muža, ktorý s ňou strávil noc. Vzdychla si a vyhrabala sa spod prikrývky. Vkĺzla do bielych papučiek a natiahla si krátky župan. Zišla po schodoch a vošla do priestrannej kuchyne. Zastala vo dverách a vychutnávala scénu. Severus Snape v džínsoch, do pol pása nahý, pripravoval raňajky v jej kuchyni. Dlhé čierne vlasy, stále ešte bez šedín, mal stiahnuté do chvosta v zátylku a jeho elegantné ruky krájali čerstvý chlieb. Chvíľu sa ešte ticho dívala, akoby nechcela uveriť, že jej sen sa zhmotnil. Zriedkavý úsmev jej rozžiaril tvár, keď Severus vycítil jej prítomnosť. Obrátil sa k nej a opäť mala pocit, že ju ten muž vidí a vníma každou bunkou svojho tela. Úsmev bol vzájomný.
„Dobré ráno“, povedala Hermiona.
„Dobré ráno. Už som ťa chcel vytiahnuť z postele násilím.“
„Stačilo uvariť kávu. Ako to robíš, že je taká voňavá?“
„Je pre teba, láska.“
Pobozkal ju do vlasov a rukami skĺzol po chrbte. Rozochvela sa a on si stále nebol istý, či je to túžba alebo strach. Už dva týždne spal v jej posteli a postupne sa s ňou zbližoval, no ešte sa nedostali k úplnému spojeniu. Túžil po nej a vedel, že aj ona po ňom. Chcelo to čas a chcel to urobiť správne. Teraz jej bozkával ucho, sánku a keď nadvihla hlavu zmocnil sa jej úst. Dovolila mu ochutnať ju a keď prešiel na jej šiju, zhlboka sa nadýchol jej sladkej vône. Potichu zastonala a pritisla sa k nemu. Cítil, ako tvrdne, musela to cítiť aj ona, lebo zmeravela a pomaly sa odtiahla. Naposledy ju ešte pobozkal na tvár.
„Poď sa najesť.“
Hermiona si sadla k plnému stolu a naliala kávu. Ráno bola vždy hladná a bez kávy s ňou prakticky nebola reč. Keď ju kofeín naštartoval, usmiala sa na muža vedľa nej.
„Si skvelý, Severus. Sen každej ženy. Nech ti to vydrží.“
„Myslím, že ešte nie si celkom pri zmysloch. Neviem, či o mne niekedy nejaká žena snívala.“, zamrmlal Severus.
„Však nemáš ani poňatia o tom, koľko dievčat bolo do teba zbláznených na škole?“
„Netáraj, neviem ani o jednej.“
„Ty si to nevidel. Ale vždy si bol... ten Severus Snape, kruto chladný, tajomný, zlý chlapec.“
„Vždy ma zaujímalo, čo majú ženy so zlými chlapcami.“
„Sú príťažliví. Sú... výnimoční. Ty si výnimočný.“
„A ľúbim ťa, vševedka. Viac ako svoj život. Daj si pomarančový džem a buď dobré dievča.“
Hermiona sa zasmiala a pustila sa do raňajok. Díval sa na ňu, na ženu, ktorou sa stala, na vrásku medzi očami, ktorá tam predtým nebola... Stislo mu srdce. Jeho bozk, jeho objatie bolo príčinou jej tragédie. To všetko preto, lebo mu nechala svoju vôňu na plášti. Ten bozk... nevinný, čistý, prísľub raja. Vtedy si ju pripútal bez toho, aby si to uvedomil. Nevedel, že jej city môžu byť také silné a nemenné, že prejde peklom a nezradí ho. Bol strašný blázon, keď odišiel a opustil toto úžasné stvorenie.
„Čo sa deje, Severus? Prečo sa tak na mňa dívaš?“ Hermiona prestala jesť a spýtavo sa naňho zahľadela.
„Milujem ťa. Ľúbim ťa, Hermiona. S tebou som... celý. Prosím, nechaj si ma.“
„Severus...“
„Nie, nechcem, aby si teraz niečo hovorila. Chcem len, aby si mi verila. Potrebujem, aby si mi verila, že hovorím pravdu a myslím to vážne.“
„Severus, verila som ti, keď ti neveril nikto iný. Aj keď mi rozum hovoril niečo iné, moje srdce ti verilo. A nemýlilo sa. Verím ti viac, ako sebe samej.“
Severus sa usmial. Nepovedala mu, že ho ľúbi, no tieto slová ho utvrdili v tom, že je na dobrej ceste. Vzal ju za ruku a palcom prešiel po hánkach jej prstov. Zdvihol si ju k ústam a bozkal každý jej prst. Pozorovala ho spod privretých viečok a na perách jej pohrával šťastný, aj keď stále trochu nesmelý úsmev. V srdci bola rozhodnutá už dávno, no jej rozum si fakt, že miluje a je milovaná pripustil až teraz, v tejto chvíli, keď spolu raňajkovali. Povie mu to, musí mu to povedať.
Ale najprv mu to ukáže.

*****

Starý denník Nicolasa Flamela objavil Lucius Malfoy v knižnici svojho menšieho panstva v Normandii. Zistil, že jeden z jeho predkov v 16. storočí zamestnával Flamela ako svojho dvorného liečiteľa. Zápisky sa v prevažnej miere týkali popisu rozličných chorôb, jedov a zaklínadiel, ktoré ich mohli podľa potreby zosilniť. Určené boli hlavne na odstraňovanie nepriateľov jeho pána, nepohodlných svedkov a súperov v láske, vojne či majetku. O kameni mudrcov v ňom nebolo ani zmienky. Napriek tomu sa denník ukázal ako veľmi prínosný. Jeden z elixírov totiž spôsoboval smrteľné ochorenie podobné tetanu, ťažkej otrave krvi u muklov, hlavne u muklovských žien.
Tri roky po hanebnej porážke Temného pána sa Lucius Malfoy začal, takpovediac nudiť. Nebolo proti komu bojovať, nebolo ako ventilovať stres, žiadne mučenie bezbranných muklov... ani znásilňovanie mladých dievčat.
Niekoľko týždňov venoval príprave zložitého elixíru na vyvolanie tetanu a nácviku sprievodného zaklínadla. Keď bol hotový, potreboval ho už len na niekom vyskúšať.
Mladé povoľné pipky v nočnom klube Peklo a Raj boli ľahkou korisťou. Lucius bol šarmantný a štedrý spoločník, skvelý milenec, vyzeral ako boh, čo zostúpil z Olympu.
Svojej milenke po horúcej noci vášne daroval parfém a požiadal ju, aby ho vyskúšala. Keď si dievča kvaplo tekutinu na zápästie, Lucius na ňu zamieril prútikom a vyslovil zaklínadlo. Potom už len pozoroval zmeny, ktoré nevyhnutne nastali. Jeho prvá obeť nezomrela a po troch dňoch vyzdravela. Lucius nebol s výsledkom spokojný a pustil sa do zdokonaľovania elixíru a zaklínadla. Po ďalších pokusoch konečne dospel k želanému výsledku.
Mladá blondínka menom Shirley sa zvíjala v jeho náručí a kričala jeho meno. Lucius, hlboko v nej, si užíval slasť, ktorú mu tak ochotne poskytovala. Strávil s ňou tri dni... a tri vášnivé noci. Naposledy vykríkla a on ju nasledoval do nebies.
Neskôr, keď sedeli pri kozube, jej podal flakónik tmavo sfarbenej tekutiny.
„Drahá, mám pre teba darček. Vieš, že pracujem na vývoji nového parfému. Poctíš ma tým, že si ho vyskúšaš ako prvá? Zaujímal by ma tvoj názor na túto vôňu.“
Modré oči Shirley zažiarili hrdosťou. Nemohla uveriť svojmu šťastiu – stretla muža, krásneho, zaujímavého, galantného a nekonečne štedrého. Kvapla si čiernu olejnatú tekutinu na zápästie, trochu naniesla na hrdlo a za uši.
Opojná vôňa, ópium, ruža... a niečo sladkasté... Plazila sa po jej tele a ovinula ju nežne a nekompromisne ako had...
„Lucius, tá vôňa... je skvelá. Je taká vzrušujúca, tajomná. Cítim sa, akoby som sa vznášala nad zemou. Skoro ako keď si ma berieš a ja sa dusím rozkošou. Och, Lucius, ďakujem ti. Ako sa bude volať?“
Jeho strieborno šedé oči na ňu odrazu hľadeli chladne, kruto... Krásne pery sa roztiahli v cynickom úsmeve. „To, čo cítiš, drahá Shirley, je vôňa smrti. Tvojej smrti. A ten parfém sa tak volá... Tvoja smrť.“
Shirley zomrela o dva týždne. Lucius Malfoy bol spokojný. Teraz už len zabezpečiť distribúciu parfému. Nazval ho jednoducho, skratkou. T.S. Tvoja smrť.

*****

Severus Snape kráčal letnými ulicami Londýna ruka v ruke s Hermionou. Dnes sa rozhodli užiť si príjemný deň a popoludní sa vybrali na prechádzku. Dali si zmrzlinu a ochutnávali navzájom svoj výber. Sem tam sa pristavili pri výstavných výkladoch drahých obchodov a obdivovali rozličný luxusný tovar. Hermionu udivovalo, ako sa práve Snape, zarytý tradicionalista, udomácnil v muklovskom svete, vyznal sa v technike, v umení, v hudbe... Práve si všimla veľmi drahý obchod s vôňami, parfémy svetových značiek sa pretekali v kráse, nápaditosti a osobitosti flakónov. Medzi nimi práve svojou záhadnou jednoduchosťou pútal pozornosť malý čierny flakón. Cez krištáľový uzáver bol vyrazený strieborný had v zelenom poli. Strieborno zelené boli aj písmená, ktoré tvorili jeho názov. T.S. Hermionin pohľad k nemu pritiahol práve pocit, že sa díva na niečo veľmi, veľmi známe... Zastavila Severusa a práve ho na to chcela upozorniť, keď sa ozval hlas: „Dobrý deň, doktor Snape. Aké pekné popoludnie, však?“
Obaja sa obrátili k vysokému hnedovlasému mužovi, ktorý sa zdvorilo uklonil Snapovi a hneď potom aj Hermione.
„Dobrý deň, dr. Honneycut, áno, dnešný deň sa veľmi vydaril.“, ozval sa Severusov zamatový hlas.
„Vidím, že ste si aj s priateľkou vyšli na prechádzku. Som tu s manželkou. Práve si požičala moju kreditku a plieni parfumériu. Vraj objavila akýsi neuveriteľný parfém, ktorý musí mať.“
Snape sa uškrnul a pokýval hlavou.
„Ale, nepochválili ste sa nám, že máte takúto rozkošnú priateľku. Kde ste ju doteraz skrývali?“
Hermiona sa pousmiala a pomyslela si: „Aká príhodná otázka. V hĺbke času, vážený, ale to by si nepochopil.“
Snape pohotovo predstavil Hermionu ako farmaceutku, ktorá sa venuje výskumu pre súkromnú spoločnosť.
„Hermiona, dovoľ mi, aby som ti predstavil doktora Reginalda Honneycuta, primára infekčného oddelenia v nemocnici sv. Krištofa. Je to môj nadriadený.“
Dr. Honneycut jej srdečne potriasol rukou a povedal: „Veľmi ma teší a dvojnásobne to, že vidím nášho drahého Severusa šťastného. Verte mi, nikto ho ešte nevidel usmievať sa. Vyzerá to, že naňho máte dobrý vplyv, Hermiona.“
„To dúfam.“
„Musím povedať, že dr. Snape je jeden z našich najlepších. Častokrát si hovorím, že to, ako dokáže vyliečiť veľmi ťažké stavy pacientov, jednoducho musí byť mágia.“
Hermiona sa nedokázala ubrániť úsmevu. Keby tak milý doktorko vedel, že preňho pracuje jeden z najmocnejších čarodejníkov v Británii...
„Myslím si, že Severus je... jednoducho talentovaný.“
„Máte pravdu. Je výnimočný a teraz, zdá sa, aj šťastný. Veľmi vám to prajem.“
Snape sa začínal cítiť trápne, keď sa objavila primárova žena so šťastným úsmevom a malou taštičkou v ruke.
„Predstav si, drahý, kúpila som posledný. Tá vôňa je... jednoducho, neopísateľná.“
„Ukáž... preboha, stál polovicu môjho mesačného platu. No, čo už. Ľúbim ťa, drahá, a keď sa tešíš ty, teším sa aj ja.“
Hermiona bola opäť predstavená, tentoraz doktorovej príjemnej manželke, šarmantnej svetlovlasej päťdesiatničke. Tá sa chcela pochváliť nákupom a ochotne jej ukázala flakónik. Keď ho Hermiona vzala do rúk, pocítila mrazenie v chrbte. Ten symbol... bol jej tak veľmi povedomý. Všimla si, že strieborný had drží v rozďavenej papuli malilinké písmená. Nerozoznala ich veľmi presne. Vrátila žene jej poklad a potom sa rozlúčili.
Pomaly padal súmrak a Severus ju zaviedol do malej reštaurácie ukrytej v prístave na brehu rieky. Večerali na terase kde hrala hudba. Severus po chvíli vstal a spýtal sa: „Môžem dúfať, že mi dnes večer venuješ tanec?“
„S radosťou,“ odpovedala Hermiona a podala mu ruku. Odviedol ju na parket kde ju vzal do náručia a tancovali v rytme pomalého slowfoxu. Objímal ju a ona počula, ako mu bije srdce. Pritúlila sa k nemu, držala sa ho, akoby bol jej jedinou záchranou. Zdvihla hlavu a stretla sa s jeho temným, upretým pohľadom. Díval sa na ňu, prepaľoval ju pohľadom a horúčavu jeho rúk cítila cez tenkú látku šiat. Pomaly sa sklonil a zmocnil sa jej pier s náruživosťou, ktorá jeho samého prekvapila. Tentoraz sa aj ona poddala nálade, jeho žiadostivosti a pocítila v tele túžbu, ktorú už nechcela potláčať. Odtrhli sa od seba a ona vydýchla do jeho úst: „Vezmi ma domov, Severus.“

Severus rýchlo zaplatil a odviedol ju do temnej uličky. Tam ju objal a oboch premiestnil priamo do jej spálne. Pustil ju a zahľadel sa do jej tváre v šere izby. Obaja prudko dýchali, ako po rýchlom behu.
„Hermiona... nechcem ťa do ničoho nútiť. Túžim po tebe, chcem, aby si bola moja. Ale neurobím nič, ak to ty nebudeš chcieť.“
Hermiona urobila krok k nemu. „Severus, vezmi si ma, prosím. Som pripravená. Chcem to... chcem teba.“
Severus ju strhol do náručia začal bozkávať, vášnivo, žiadostivo... Od túžby ho bolelo celé telo. Cítil, ako mu zvláčnieva pod rukami, poddáva sa jeho vášni. Bozkával jej tvár, krk, jemne hrýzol ucho. Hermiona potichu vzdychla a prehla sa proti nemu. Začal ju vyzliekať, stiahol ramienka šiat a rukami prešiel po bielej látke podprsenky, čo skrývala jej prsia. Sklonil sa a pobozkal jarček medzi prsníkmi. Potom jej ju vyzliekol a pokračoval bielymi nohavičkami. Stála pred ním nahá, prudko dýchala a jemná pokožka sa ligotala v mesačnom svetle.
„Si krásna, láska moja. Krajšia ako v mojich snoch. Ľúbim ťa,“ vlastný hlas mu znel zachrípnuto.
Rukami prešiel po jej tele a opäť si privlastnil jej ústa. Pocítil jej nežné prstíky, ktoré mu rozopínali košeľu. Vytiahla mu ju z nohavíc a zhodila z pliec. Láskala jeho široké plecia a mocný chrbát zatiaľ čo on ju nenásytne bozkával a dráždil nežné bradavky. Našla opasok a rozopla mu nohavice. Spadli mu k členkom. Pocítil jej ruky na svojich bokoch, teraz mu sťahovala boxerky. O malú chvíľku už pred ňou stál, majestátny vo svojej mužnej nahote. Prezerala si ho horiacimi očami.
„Severus... Chcem, aby si bol môj. Len môj.“
Prešla k posteli a ľahla si. Išiel za ňou ako námesačný. Ľahol si vedľa nej a ruku položil na jej útly driek. Hermiona sa nadvihla a jemne doňho strčila. Padol na chrbát a ona ho začala bozkávať. Perami prechádzala po jeho čeľusti, po krku, cez hruď... maznala sa s jeho bradavkami. Sípavo sa nadýchol. Pochopil, že sa vydala na cestu odhaľovania muža, jeho tela. Každým dotykom si ho privlastňovala. Díval sa, ako mu bozkáva ploché brucho až sa dostala do oblasti, kde sa hrdo týčil jeho penis. Chvíľu sa naňho dívala a potom ho vzala do ruky. Telom mu prebehol elektrizujúci pocit. Láskala ho rukou a perami sa prisala na jeho bradavku. Cítil, že takto dlho nevydrží. Šikovne ju prevrátil pod seba a ruku jej odstrčil od svojho penisu.
„Takto to nepôjde, čarodejnica. Chcem ťa tak veľmi..., spomaľ. Nevydržím.“ Zašepkal jej do úst.
Hermiona sa pridusene zasmiala a pomaly roztiahla nohy. Snape sa položil na jej telo a penisom sa dotkol jej horúcej, vlhkej vagíny.
„Si si tým istá?“
„Absolútne. Urob to. Chcem ťa.“
Severus do nej vstúpil jedným plynulým pohybom, ktorý ho zaviedol hlboko do jej hebkého vnútra. Obaja naraz vydali ston. Potom sa v nej začal pohybovať, dlhé, hlboké prírazy, díval sa jej do očí, ani na chvíľu s ňou neprerušil zrakový kontakt. Kŕčovito sa držala jeho pliec. Vedel, že ju to bolí, po takom dlhom čase bez sexu, ale nedokázal prestať. Po chvíli sa jej oči zahmlili a cítil, že sa uvoľňuje.
„Tak, uvoľni sa, si krásna, veľmi, veľmi ťa chcem, milujem ťa, láska moja, moja sladká Hermiona, si môj život, moja duša, moje všetko. Cítiš ma?“
Hermiona vzlykala blahom, vychádzala mu v ústrety bokmi, celým telom. Roztiahla nohy ešte viac a umožnila mu preniknúť do jej najtajnejšej hĺbky. Toto bolo niečo, o čom snívala od tej noci v lese, ba aj skôr. Toto bola láska muža, ktorý ju naplnil slasťou, delil sa s ňou o každý vzdych, o každučký dotyk... Severus do nej vnikal s narastajúcou intenzitou, jeho prírazy boli čoraz prudšie, v hlave cítil búšenie vlastnej krvi. Pod ním vzlykala slasťou žena, na ktorú čakal celý život. Bral si ju, do poslednej bunky, bol všade a ona bola v ňom. Teraz bol tak hlboko až ho boleli semenníky a jej telom prešiel silný kŕč. Pocítil jej nechty zaryté do jeho pliec... poznačila ho vo svojej rozkoši, no neľutoval ani sekundu. Počkal, kým prejde prvá vlna orgazmu a spustil sa tak, aby ju prikryl svojím telom. Ešte sa chvela výbuchom prudkej rozkoše, oči privreté, ústa pootvorené...
„Hermiona, otvor oči. Láska, pozri sa na mňa...“
Hermiona sa zadívala do tmavých bezodných očí svojho milenca. Severus zašepkal Legilimens a Hermiona sa ocitla v jeho mysli. Bolo to akoby ju strhol vír, prudká krútňava citov, až sa bála, že sa v ňom utopí. Počula ho vo svojej mysli kričať jej meno, videla jeho oddanosť a lásku, bez akejkoľvek pochybnosti. Zaplavila ju horúčava jeho vášne. Otvorila mu svoju myseľ a on vstúpil do sveta ženskej lásky, takej pevnej a oddanej, až mu to vyrazilo dych.
„Ľúbim ťa!“, kričali Hermionine ústa a to isté vyjadrovala jej myseľ. Toto vyznanie bolo poslednou kvapkou, ktorá prevážila jeho sebaovládanie a s posledným silným prírazom sa preniesol do mužského orgazmického neba. Neprerušil s ňou však kontakt a ona pocítila tú silu, o ktorej doteraz nemala predstavu. Ten pocit spôsobil jej druhý orgazmus. Horúce semeno Severusa Snapa zaplavilo jej lono. Spoločné vyvrcholenie bolo nádherné a spečatilo ich lásku. Patrili jeden druhému.

*****

Severus sa zobudil s pocitom, že sa naňho niekto uprene díva. Pomaly otvoril oči a jeho pohľad sa stretol s čokoládovými očami mladej ženy, ktorá sa naňho jemne usmievala. Zdvihol ruku a odhrnul je z tváre prameň hnedých vlasov.
Sklonila sa a nežne, no zároveň majetnícky ho pobozkala. Prikrývka jej skĺzla a odhalila biely prsník, ktorý on okamžite zakryl dlaňou. Cítil, že jeho penis je už opäť v pohotovosti. Stiahol zo seba prikrývku a bez slova ju vysadil na seba tak, že vkĺzol priamo a hladko do jej horúcej vagíny. Hermiona nahlas zastonala no bez zaváhania začala prirážať, jazdila na ňom a vzdychala rozkošou. Severus ju chytil za boky a užíval si výhľad na jej poskakujúce ťažké prsia. Nadvihol sa a chytil bradavku do úst, hrýzol a sal ju. Hermiona odpovedala slastným výkrikom a jej vnútorné svaly z neho žmýkali čoraz väčšiu rozkoš. Jediným plynulým pohybom ju dostal pod seba a teraz už mal situáciu pod kontrolou on. Prudko, bezohľadne do nej vnikal, ešte a ešte, kým nestuhla v silnom orgazme. Hneď potom ju nasledoval aj on, s hlasným výkrikom sa vystriekal do jej vagíny a padol na ňu. Obaja prudko oddychovali.
Pocítila na koži svojho ramena, ako sa usmieva.
„Dobré ráno, Severus.“
„Dobré ráno, láska moja.“
Odkotúľal sa z nej a pritiahol si ju bližšie. Pobozkal jej tvár, ústa, líca celé ružové od nezvyčajnej aktivity. Spokojne si vzdychla a pritúlila sa k nemu.
„Takto sa chcem prebúdzať každý deň,“ zašepkal Severus.
„Myslíš sexom?“, šibalsky nevinne sa spýtala Hermiona.
„Myslím s tebou. S tvojou vôňou, s tebou v náručí. Lebo sem patríš.“
„Severus... ľúbim ťa. Aj keď sa stále bojím, že si ťa jednoducho nezaslúžim.“
„Toto viac nehovor. To ja som ten, čo si nezaslúži také šťastie. Urobil som veľa, veľmi veľa zlého. Ale teraz, keď som ťa našiel, už to šťastie nepustím z rúk. Hermiona, chcem pre teba žiť aj zomrieť.“
„Radšej pre mňa ži. Ak budeš so mnou, budem živá aj ja. Ak ťa stratím...“
„Nestratíš. Nikdy ťa neopustím. Nikdy.“
Hermiona sa spokojne usalašila v náručí svojho milenca a užívala si záplavu endorfínov po milovaní. Bolo to zvláštne, že harmóniu, vášeň a pokoj našla práve pri tomto mužovi. Milovala ho bez výhrad, bez pochybností, bez zaváhania si získal jej absolútnu oddanosť. Trápilo ju jediné, že sa mu nemohla odovzdať bez trpkých spomienok a jaziev na tele aj na duši. Severus, akoby čítal v jej mysli. Pevne ju objal.
„Nemysli na to, čo bolo. Nemysli ani na to, čo bude. Žijeme dnes. Ver mi, väčšiu časť života som premrhal uväznený v spomienkach, pripútaný ku snu, ktorý ani nebol skutočnosťou. Zúfalstvo a samota boli mojím trestom a každodennou spoločnosťou. Milujem ťa. Nie si sama. Som s tebou. A nechcem... nedovolím, aby sa ti ešte niekedy niečo zlé stalo.“
Hermiona sa zachvela pod jeho rukami. „Chcela by som zabudnúť, nevedieť, čo bolo. Ale to sa nedá. Vždy, keď sa pozriem do zrkadla, vráti ma to do chvíle, keď...“
„Bola to Bellatrix, však?“, zachripel Severus.
Hermiona mlčky prikývla. Opäť sa videla spútaná na veľkej posteli, kde bola toľkokrát hračkou pri zvrátených orgiách Malfoya, Bellatrix a Johna. Čoraz častejšie ju však Lucius navštevoval sám, bez spoločnosti. Zdalo sa, že sa stal od nej závislým, akoby bola drogou, ktorú chcel a musel mať a nechcel sa o ňu deliť.
„Bellatrix... začala žiarliť. Ona a Lucius boli milenci od chvíle, čo sa oženil s jej sestrou. A Lucius začal zanedbávať tú perverznú suku, pretože ho viac bavilo znásilňovať bezbranné dievča. Myslela si, že ak mi zohaví tvár, Lucius sa odo mňa odvráti, lebo už budem... nedokonalá. Tak mi to povedala. Vzala dýku, napustila ju jedom a porezala mi tvár. Tá jazva nikdy nezmizne, nikdy sa nezahojí...“
Severus sa triasol od hnevu. Bolo to po prvýkrát, čo prehovorila o pôvode tej jazvy. Ticho sa trasúcim hlasom opýtal: „Čo urobil Lucius, keď to videl?“
„Strašne sa nahneval. Reval akoby tá rana bolela jeho. Niečo tušil a prišiel do mojej izby cez deň, no príliš neskoro. Príšerne ju zmlátil, myslím, že vtedy prišla o pár zubov a zlomil jej zápästie. Potom ma ošetril, možno by ma ten jed zabil, ale nalial do mňa akési elixíry. Prežila som to.“
„Netušil som... keby som bol vedel...“
„Nemohol si o tom vedieť. Nikto okrem mňa nevedel, že v skutočnosti si náš. Znášal si možno horšie muky, než ja. Tá noc v lese...“
„Nikdy som na ňu nezabudol. Bola to pre mňa spomienka, ktorá mi svietila v absolútnej tme, v ktorej som žil. Tvoja tvár, tvoje pery... to, ako si ma objímala. Vtedy, práve vtedy som sa do teba zaľúbil, zbúral svoje múry a ty si vošla do môjho srdca. Bola si taká mladá, taká nežná a silná...“
„A ty si bol pre mňa hrdina. Prisahám, že som vedela, že budeš môj od chvíle, keď som ťa videla po prvýkrát. Vtedy v noci, som konečne uverila svojmu srdcu. No Greyback ti neveril a doslova ma na tebe vyňuchal.“
„Neuveriteľné. Tak preto boli všetky tie narážky...“
„Áno, Malfoy ma väznil a u teba sondovali, či sa nepreriekneš.“
„Bol som tam, bol som v sídle, a nevedel som, že si tam tiež. Myslel som si, že Lucius chytil nejakú mukelku, keď sa chvastal skvelým...“
„Sexom? Áno, vzali mi prútik a nemohla som sa brániť.“
„A nikomu si to nepovedala?“
„Iba Dumbledorovi. Zverila som sa jeho portrétu so svojou hanbou.“
„Nie je to tvoja hanba. To zviera si zaslúži zomrieť.“
„Nechajme minulosť, Severus. Niečo ti chcem povedať. Niečo mi chodí po rozume, ale neviem presne, čo to je. Keď som naposledy hovorila s Dumbledorom, s jeho portrétom, zmienil sa o tom, že sa deje niečo zlé. A že by som to mala vedieť.“
„Čosi podobné povedal aj mne. Ale neviem, čo mohol mať na mysli.“
„Ani ja... ale prídem na to.“

*****

Hermiona sa zaoberala desiatym prípadom ťažkej otravy krvi u mladých čarodejníc. Už tri dni nebola doma, neoddýchla si ani chvíľku. Pomôcť dokázala iba trom ženám. Tri zomreli krátko po príchode do nemocnice, ďalšie tri boli v kritickom stave. Posledná bola tak pol na pol. Okolo polnoci sa jej stav zlepšil. Hermiona si potrebovala na chvíľočku oddýchnuť. Vyšla z nemocnice a z vrecka vytiahla mobil. Pomocou rýchlej voľby zavolala Severusovi. Zdvihol po druhom zazvonení.
„Áno, Hermiona? Si v poriadku?“
„Ja áno. Severus, niečo sa deje. Neviem si vysvetliť, ako je možné, že sa toľko identických prípadov stalo za taký krátky čas. Vôbec nerozumiem... nechápem.“
„Môžem ti niečo navrhnúť? Vieš, že som aj ja mal niekoľko takýchto prípadov... alebo podobných. Spojme sily. Mohla by si mi doniesť vzorky krvi tých žien? Pozriem sa na to u seba v laboratóriu.“
„Áno, asi je to dobrý nápad. Ak pripravíš tvoje vzorky, prejdem ich u seba. Možno na niečo narazíme.“
„Tak teda príď. Čakám ťa. “
„Idem.“
Hermiona si zbalila špeciálny kufrík do ktorého uložila očíslované vzorky krvi. Vyšla do tmavej zamračenej noci a rozhodne sa premiestnila k nemocnici sv. Krištofa. Vošla dnu a sestrička na recepcii sa na ňu usmiala: „Dobrý večer. Doktor Snape vás čaká v laboratóriu.“
Hermiona sa vďačne usmiala a nastúpila do kovového výťahu. Ten ju odviezol tri poschodia pod zem. Zdalo sa, že Severus sa dobre cítil iba v takýchto pochmúrne izolovaných priestoroch bez svetla. V skutočnosti toto bolo hlavne bezpečnostné opatrenie. Veľa nebezpečných látok, vírusov, experimentov.
Hermiona zazvonila pri oceľových dverách, ktoré sa vzápätí otvorili. Vošla dovnútra a uvidela Severusa skláňať sa nad poznámkami. Prebehol ňou elektrizujúci pocit... v bielom laboratórnom plášti ešte viac vynikla drsná mužnosť jeho ostro rezaných čŕt tváre. Čierne vlasy mal zopnuté v zátylku. Vstal a vyšiel je v ústrety. Zobral jej kufrík a položil ho na stôl. Hermiona sa nadýchla k pozdravu no Severus ju prudko zovrel v náručí a pobozkal ju tak, až zastonala. Vnikol jej do úst žiadostivým jazykom a mocne si ju pritískal. Hermiona sa celá stratila v jeho prudkom útoku, aj jej už nesmierne chýbala jeho blízkosť.
Snape ju pritisol o stôl a ona pocítila jeho zúrivú erekciu. Aj keď sa spolu už milovali, stále mala trochu strach z jeho vášnivej žiadostivosti. No teraz už cítila ako vlhne a zohrieva sa pod jeho rukami... rozhodla sa. Siahla mu na opasok a rozopla ho, spolu s nohavicami, vybrala jeho ako kameň tvrdý penis. Snape ju uhryzol do pery keď ho zovrela v dlaniach. Odtrhol sa od nej a spýtavo sa jej pozrel do očí. Prvý krát tam uvidel túžbu bez zábran. To ho naštartovalo ešte viac a jeho ruka si našla cestu medzi jej stehná. Pocítil jej úplne premočené nohavičky. Zachripel je do ucha: „Chcem ťa. Okamžite. Hneď.“
Strhol jej nohavičky, vysadil ju na stôl a vrazil do nej prudko, nedočkavo. Hermiona vykríkla, no bola to slasť, čo vytryskla z jej vnútra. Severus sa jej zmocňoval prudko a nenásytne, bezohľadne napĺňal svoje potreby a pritom spôsobil jej takmer nepretržitý orgazmus. Zvrátila hlavu dozadu a vysunula boky ešte viac, prenikal do nej nadoraz a pritom ju uhryzol do krku. V tej chvíli vyvrcholila a sťahy jej vagíny spôsobili aj okamžitý orgazmus jej milenca. Spoločne vyvrcholili, ich hlasy unisono vykričali extázu do nočného ticha. Na dlhú chvíľu znehybneli, zakliesnení v sebe, neschopní ničoho. Potom počula Severusa šepkať: „To teda bolo niečo...“
Pomaly z nej vykĺzol. Stále ju však držal za plecia a s obavou sa jej pozrel do tváre. Strach pominul, keď ju videl žiariacu šťastím a uspokojením. Pobozkal ju nežne. Potom vzal prútik a očistil oboch.

Hermiona sa natiahla po svojich nohavičkách, ale on bol rýchlejší... Vzal ich a provokatívne schoval do vrecka.
„Si... ty si... ani neviem, čo povedať,“
„Moje.“
„Chýbal si mi.“
„Neviem žiť bez teba, bez tvojej vône... Tieto dni ma ničia.“
„Práve preto by sme sa mali sústrediť na prácu. Čím skôr tú záhadu vyriešime, tým skôr sa táto nočná mora skončí. Doniesla som, čo si chcel.“
„Urobím testy. Moje vzorky sú pripravené. Vezmi si ich so sebou. Koľko času budeš potrebovať?“
„Odhadujem tak dva dni.“
„Ja tiež.“
„Severus, čo vlastne hľadáme?“
„Čokoľvek ti udrie do očí. Nezvyčajné... alebo aj veľmi známe. Uvidíš sama.“
„V poriadku. Zavolám, keď skončím. Zatiaľ... sa maj.“
Už odchádzala, keď sa za ňou ozval jeho hlboký hlas: „Hermiona... Dávaj si pozor, prosím. Ľúbim ťa.“
Otočila sa a usmiala. „Uvidíme sa o dva dni.“

*****

Hermiona pracovala celé dva dni. Pomocou mágie oddelila jednotlivé zložky vzoriek a vyselektovala látky, ktoré samy osebe neškodné, boli kombináciou smrti. Túto kombináciu udržiavalo pohromade zaklínadlo čiernej mágie. Zvláštnosťou bolo, že sa aktivovalo až po styku s pokožkou jedinca, no muselo ísť o jedinca ženského rodu. Neverila vlastným očiam. Výsledky hovorili, že niekto cielene vyrobil a použil biologickú zbraň účinnú voči ženám. Ale ako boli tieto ženy prinútené použiť jed? veď sa ním museli natrieť...
Hermiona sa sklonila nad poslednú vzorku, ktorú nad ránom odobrala práve dovezenej čarodejnici. Zvláštne, krv tej ženy... voňala. Sladkou, opojnou vôňou. Parfém!!! Dokonale účinný jed zabalený do lákavej ženskej vône. Kto len mohol prísť s takýmto zvráteným nápadom?
Zobrala mobil a vytočila Severusovo číslo. Dlhšiu chvíľu telefón zvonil, potom sa ozval jeho hlas. „Počúvam ťa, Hermiona.“
„Môžeme sa stretnúť? O pol hodiny u mňa doma.“

Severus sedel na gauči a Hermiona sa pred ním prechádzala. Vyložila mu svoju teóriu a on musel žasnúť nad jej logickými závermi. K niečomu podobnému však dospel aj on. Keď skončila, spýtal sa: „Koľko prípadov si mala?“
„Začalo to v máji. Odvtedy ich bolo 18. Čo ty?“
„Šesťdesiat.“
„Čože?“
„Počuješ dobre. Všetko mukelky. Len jedna bola čarodejnica. Úspešnosť mojej liečby... 45%“
„U mňa viac.“
„Zdá sa, že tento parfém je účinnejší u muklovských žien. Čarodejnice majú vyššiu odolnosť. Niekto mučí muklov... pokračuje v tradícii...“
„...smrťožrútov. Och, Severus, ktorý zo smrťožrútov by dokázal niečo takéto?“

Severus sa postavil k oknu a vyzrel na slnkom zaliate námestíčko. Myseľ mu pracovala na plné obrátky. Celá záležitosť niesla pečať niekoho veľmi inteligentného, zákerného a dostatočne zvráteného na takýto plán. Vraždenie, ale nie primitívne, zapojiť parfém bolo štýlové. Musí to byť človek so skúsenosťou, nenávisťou k muklom a dostatočnými finančnými prostriedkami. Začínalo mu svitať. Obrátil sa k Hermione a povedal: „Lucius Malfoy.“
Hermiona zbledla ako smrť. Severus sa zľakol, že omdlie a priskočil k nej, vzal ju do náručia a posadil sa s ňou na gauč. Dýchala prudko a plytko.
„Upokoj sa, láska moja... Nechcel som ťa takto vystrašiť. Prepáč.“
„Nie, Severus, ja... spomenula som si, čo som ti celý čas chcela povedať. Pamätáš sa, keď sme stretli tvojho primára? Jeho žena si kúpila parfém. Mala som ho v rukách. Na flakóne bol... had... a v papuli držal písmená. Nevedela som ich celkom rozoznať, ale teraz som si to vybavila. Bolo to ... LM... Lucius Malfoy.“
„Primárova manželka tiež ochorela... Je u nás v nemocnici.“
Hermiona sa pritúlila k Severusovi. „Čo urobíme?“
„Ak je za tým on, zistíme to a potrestáme ho, ako si zaslúži. Momentálne však... upovedomím úrady o škodlivosti parfému a dáme ho stiahnuť z obehu. Počkaj ma tu, idem urobiť oznámenie a vrátim sa. Obaja si potrebujeme odpočinúť.“
Severus odišiel a Hermiona poslala sovu do nemocnice sv. Munga. Budú varovať čarodejnícku verejnosť pred používaním parfému. Potom sa osprchovala a ľahla si do postele. Zaspala takmer okamžite. Vo sne sa preniesla do svojej nočnej mory. Do tej príšernej mory, ktorú z nej vyhnala Severusova prítomnosť.

Pod nohami statného muža zavŕzgala dlážka. Elegantným pohybom sa blížil k veľkej posteli s nebesami, pri ktorej stálo mladé dievča s hnedými vlasmi. Nemohla mať viac než sedemnásť. Oči rozšírené strachom sa upierali na ohromujúco krásneho muža s dlhými blond vlasmi. Uprel na ňu hypnotický pohľad striebro šedých očí... „Bojíš sa krásne... ukážem ti, čo je rozkoš. Si taká krásna...“
Dievčina sa triasla strachom. Lucius pristúpil až tesne k nej a odrazu ju prudko schmatol, otočil chrbtom k sebe a zápästia jej zovrel v železnom stisku. Druhou rukou jej silno stlačil prsník a zahryzol sa do citlivého miesta jej odhalenej šije. Dievčina nahlas vykríkla, prekvapením aj bolesťou, jeho zuby sa zarývali do jemnej pokožky, prsty nemilosrdne stláčali bradavku. Lucius zavrčal: „Urobíš, čo budem chcieť. A ešte sa ti to bude páčiť...“ pustil jej zápästia a ruku vrazil do jej rozkroku Našiel klitoris a nemilosrdne ho dráždil. Dievčina napriek bolesti a strachu cítila, že jej vlastné telo ju zrádza... Zvlhla presne ako milenka pri svojom milencovi. Lucius sa drsne zasmial: „Cundra, je ti jedno, kto ťa preťahuje, si mokrá a čakáš len, kedy ti ho tam dám, však?“
Chytil jej tenké šaty a roztrhol ich. Ostala nahá. Prinútil ju oprieť sa rukami o stenu a vystrčiť zadok nahor. Počula ho vyzliekať sa. Pokorne čakala. Potom pocítila jeho prsty vo vagíne a o chvíľočku aj prsty druhej ruky v análnom otvore. Stiahla svaly.
„Zatváraš sa, suka? To ti nepomôže. Vyšukám ti dušu z tela...“
Potom už len cítila príšernú bolesť, keď jej Lucius nemilosrdne vrazil penis do análu. Akoby ju trhali. Kričala, revala, zmietala sa, no proti nemu nemala šancu. Čím viac kričala, tým bol vzrušenejší.
„Skvelé... ach, kurva, si moja kurva... pretiahnem ti riťku, vyšukám ti zadok... ach, tak to mám rád... tak, krič, štetka, krič... páči sa ti to, páči?“
Hermiona vtom pocítila, že jeho ruka sa zatúlala medzi jej nohy... čo to robí? Lucius jej do vagíny zaviedol svoj prútik a zamrmlal zaklínadlo. Hermiona vykríkla náhlou bolesťou aj bolestivou... rozkošou. Prútik v jej vagíne sa zmenil na obrovský úd, ktorý vibroval a preťahoval ju nemilosrdne, nadoraz. Teraz kričala tak veľmi, no nebola to iba bolesť... bol to taký silný orgazmus, že takmer prišla o rozum. Lucius ručal blahom.
„Kurva... takto sa odbavuje kurva... humusáčka, Snape by ti to takto nespravil... asi si ho iba fajčila, čo? Kurvička, takto vyzerá poriadny orgazmus... a ešte a ešte... tak, daj mi tú riť, výborne, och, som dnu celý... ach... ach..aaaach“
Lucius sa jej vystriekal do zadku s mohutným revom, no prútik v jej vagíne neustával a ďalej ju pichal. Hermiona vzlykala, ponížená, znásilňovaná... Lucius vytiahol penis a díval sa, ako ju preťahuje kus dreva. Z toho pohľadu zas rýchlo stvrdol. Vytiahol prútik, hodil ju na posteľ a vrazil ho do nej. Pichal ju rýchlo, bezohľadne, brutálne. Hrýzol jej pery a krk, z bradavky jej vytryskla krv pod jeho zubami. A opäť... sa jej zmocnil orgazmus. Chcela ho zadržať, tak veľmi chcela... No on už jej telo poznal dobre. Cítil jej vrchol a tentoraz sa vystriekal do jej vagíny. Vyčerpaný sa zvalil na ňu a prudko oddychoval.
Hermiona bola zhnusená sama sebou. Čo sa to stalo? Lucius zdvihol hlavu a povedal: „Počarila si mi, kurva. Tak veľmi ťa chcem. Prisahám, Snapa raz zabijem. Viem, že si s ním niečo mala. Možno ťa lízal a ty si jeho fajčila. Vôňa tvojej piče ostala na jeho plášti. Ale už ťa nikdy neochutná. Navždy si moja. Moja kurva.“

Hermiona sa prebudila s krikom. Prudko sa posadila na posteli. Nevedela ani, kde je. Niečie ruky ju schmatli a prudko tlačili dole. Kričala, bojovala. Cez zmätok k nej prenikol hlas Severusa Snapa.
„Hermiona, no tak, zobuď sa! Upokoj sa, bol to len sen, láska moja, iba zlý sen... no tak, som tu s tebou.“
Cez závoj strachu a bolesti sa k jej vedomiu predral jeho zamatový hlas a jeho objatie ju utvrdilo v tom, že je v bezpečí, v jeho náručí. Pritisla sa k nemu, ešte stále roztrasená zaborila ruky do jeho vlasov. Severus ju čičíkal a jemne hojdal v náručí. Pomaly sa upokojovala. Bozkával ju do vlasov a ticho šepkal upokojujúce slová. O chvíľu sa prestala triasť a jej dýchanie sa prehĺbilo. Zaspala mu v náručí. Severus ju držal, ani na chvíľočku ju nepustil. Cítil, že jediné, na čom mu v živote záleží, je žena v jeho náručí. Jeho žena.

*****

Severus sa zobudil nadránom. Posteľ vedľa neho bola prázdna. Rýchlo vstal a bosý vybehol zo spálne. Zišiel do kuchyne a tam ju uvidel. Stála pri okne, mierne pootvorenom, v jednej ruke držala hrnček kávy, v druhej horiacu cigaretu. Nehybne sa dívala na siluetu mestských domov, nad ktorými začínala obloha blednúť.
„Hermiona...“, Severus jej meno vyslovil s nefalšovanou úľavou.
Neobrátila sa. Ďalej hľadela na oblohu a prehovorila vyrovnaným hlasom.
„Nikdy ma nepustí. Je úplne jedno, či som tu, alebo zavretá v jeho sídle, v tej podkrovnej kutici. Mám ho v hlave, v krvi, v každej bunke tela... Nosila som jeho dieťa. Patrím mu. Presne ako to povedal. Nikdy sa ho nezbavím.“
Severusovi sa jej slová zabodávali do srdca ako otrávené šípy. Díval sa na siluetu ženy, ktorú ľúbil viac ako svoj život. A tá žena mu teraz hovorila, že patrí inému.
„Ľúbila si ho? Povedz mi pravdu.“
„Ako obeť svojho kata.“
Severus podišiel bližšie. Cítila jeho blízkosť za chrbtom, horúčavu jeho tela, aj tichú hrôzu, čo sa ho zmocňovala.
„Vysvetli mi to.“
„Ako miluje obeť svojho kata? Predsa... na život a na smrť.“
Severus zmeravel a akoby z neho vyprchal všetok život. Na chvíľu prestal aj dýchať. „Znamená to, že chceš, aby som odišiel? Chceš... ísť za ním?“
Hermiona sa otočila k nemu a sadla si na parapetu okna. Pomaly si potiahla z cigarety a dym vyfúkla von. Pozrela mu do očí a pokojným hlasom prehovorila.
„Ty a... Lucius. Stali ste sa... medzníkmi môjho života. Ste dva póly a ja som ako strelka kompasu. Ty si bol... môj sen. Už od detstva. Keď som ti povedala, že som ťa chcela od prvej chvíle, neklamala som. Vedela som, že budeš môj. Keď si ma tam v lese pobozkal, pootvoril si mi dvere do raja. Lucius... tie dvere zavrel. Na sedem zámkov. Najprv to z jeho strany bola číra brutalita, túžba ublížiť... hlavne tebe. A potom ... posadnutosť. Bol mnou posadnutý. Spravil zo mňa svoju kurvu, štetku. Robil so mnou tie najzvrátenejšie veci, nechal ma... lízať Bellatrix, kým nekričala od orgazmu, fajčiť Johna, kým sa mi nevystriekal do úst... a pritom ma preťahoval a hrýzol a bil. Už si ani nespomínam, koľkokrát za noc mi to dokázali urobiť. A potom... to prestalo. Chodil sám. Tvrdil, že som mu počarila. Nechcel sa ma vzdať, ani keď jeho pán padol mŕtvy. Niečo... niečo so mnou urobil. Severus, on ma volá. Počujem jeho volanie. Prenikol mi do snov a ja cítim, ako sa ku mne blíži... stále viac...“, hlas sa jej zlomil. Zahodila cigaretu a pozrela sa na svojho milenca.
Severus mal zovreté päste, bledú tvár stiahnutú do kŕčovitej grimasy. Bolesť z jej slov ho paralyzovala. Po chvíli sa opýtal: „Vzďaľuje ťa to odo mňa? Odpudzujem ťa a... túžiš po ňom? Aj... aj v mojom náručí?“
„Nie, tak to nie je. Severus... ľúbim ťa. Iba teba. Chcem... chcem ti patriť tak, ako len žena môže patriť mužovi... ale. Neviem, čo mám robiť. V posledných dňoch, nociach, je Lucius v každom mojom sne, vždy keď zavriem oči, vidím ho, cítim ho, akoby bol niekde... vo mne.“
Severusova mužská česť už takéto slová nevydržala. Nemohol sa len tak zmieriť s predstavou, že zatiaľ čo sa miluje s ním, v duchu sníva o brutálnom násilníkovi. Odrazu počul samého seba zašepkať, hrozivo, kruto a chladne: „Tak ho z teba vyženiem. Nie je tu dosť miesta pre nás oboch.“
Hermione sa oči rozšírili strachom. Severus k nej pristúpil a bezohľadne ju schmatol za vlasy. Strhol ju do náručia a namiesto bozku ju uhryzol do pery tak silno, až pocítil chuť jej krvi. Hermiona pridusene vykríkla. Zadusil jej výkrik ďalším bozkom, jazyk jej strčil až niekde do hrdla a rukou ju dráždil v rozkroku, hrubo, majetnícky. Vrazil do nej dva prsty, nemilosrdne ju prstoval a palcom krúžil po klitorise. Z jej úst sa presunul na jej prsia, teraz jej hrýzol bradavku cez tenkú nočnú košeľu. Počul ju kričať, cítil ako sa bráni, no proti jeho sile nezmohla nič. Pod rukami však cítil, ako krásne zvlhla. Takže... toto sa jej páči. Ešte raz ju uhryzol do prsníka a prehla sa proti nemu, pritlačila sa o jeho ruku v rozkroku a kričala ... bolesťou aj rozkošou. Odtrhol sa od jej pŕs a prudko ju otočil k oknu. Oprel ju o parapet a koleno vrazil medzi jej nohy. „Nie! Prosím, nie!“, vykríkla Hermiona, no Snape sa už nemohol zastaviť. A ani nechcel. Prudko do nej vrazil svoj penis, až po koreň a nedal jej ani čas na to, aby si zvykla. Už aj ho do nej vrážal, znova a znova a pritom chripel: „Si moja, Hermiona, iba moja... s nikým sa nedelím, nikomu nedám šancu mi ťa vziať. Ja som tvoj jediný muž. Rozumieš? Áno? Povedz to, no tak, povedz, komu patríš?“
Hlboko v jej vagíne, cítil, že sa Hermiona blíži k vrcholu. Bol k nej hrubý, ale urobil jej nádherný, silný orgazmus. Pritlačil ešte viac, keď skríkla: „Som tvoja, Severus, iba tvoja... aaaaach“. Vybuchla v orgazme, zvíjala sa okolo jeho penisu, ktorý bol stále tvrdý ako skala. Severus ju neprestával pichať, ani keď vrcholila, ani potom. Odrazu pocítila jeho prsty, ako jej rozťahujú zadok. To nie, toto nechcela. Strach jej zovrel srdce. Severus do nej prenikol jedným, potom dvoma prstami... zvláštne... nebolelo to až tak. Keď jej prstovanie zadku začalo byť príjemné, počula ho prehovoriť tým vzrušeným hlasom: „Tak, a teraz... niečo nové...“. vytiahol penis z jej vagíny a bez varovania jej ho vrazil do zadku. Tentoraz zaskučala od bolesti ale aj rozkoše. Bezohľadne ho do nej vrážal, chripel slasťou a udieral ju po zadku. Rukou stále dráždil jej klitoris. Z intenzívnych pocitov sa Hermione zatočila hlava a opäť vrcholila. O pár sekúnd počula Severusa hlasno vykríknuť a potom už len cítila ako vystriekal svoje horúce semeno. Zvalil sa na ňu, pritískal ju o parapet a nedbal na to, že ju to musí bolieť. Chvíľku tak ostali, prudko dýchali a snažili sa upokojiť splašené srdcia. Potom sa Severus odtiahol a otočil na odchod. Ona ostala nehybná. O pár sekúnd sa vrátil a schmatol ju za vlasy. Vykríkla no on si ju otočil k sebe a zasyčal jej do tváre: „Si moja. Len moja. Pamätaj si to. Ten bastard mohol byť prvý... ale ja budem posledný!“ Sklonil sa k nej a pobozkal ju so všetkou vášňou, láskou aj nenávisťou, ktorú k nej cítil. Odtiahol sa a zadíval sa jej do očí. Čítal v nej... poddala sa jeho sile, jeho želaniu. Odrazu vedel, že práve týmto brutálnym aktom si ju konečne pripútal. Stal sa jej pánom. Odstrčil ju a odišiel.

*****

Nevidela ho už takmer dva mesiace. Odišiel, nezdvíhal jej mobil a nekontaktoval ju žiadnym spôsobom. Akoby zmizol zo zemského povrchu.

Hermiona sa len ťažko spamätávala z posledného obratu v ich vzťahu. Vedela, že mu svojím priznaním ublížila a vyprovokovala jeho brutálnu reakciu. Nevedela, či cíti ľútosť, že sa dal uniesť citmi, alebo sa hanbí, či ju nenávidí. Sama si nebola celkom istá vlastnými pocitmi. Vedela len to, že v tej chvíli, keď sa jej díval do očí po tom, čo ju prakticky znásilnil, v nich videla bolesť zraneného zvieraťa a zúrivú túžbu vyhnať z jej mysle Luciusa.
Zvláštne bolo, že sny o minulosti s Luciusom prestali. Nahradil ich pocit prázdnoty a príšernej osamelosti. Severus jej chýbal ako voda, slnko či vzduch. Bez neho bola prázdnou schránkou bez vlastnej vôle.
Automaticky pokračovala vo svojej činnosti, svedomito si plnila liečiteľské povinnosti. Na základe anonymného oznámenia o nebezpečenstve záhadného parfému TS podniklo Ministerstvo mágie potrebné kroky. Školení čarodejníci zasiahli a stiahli z obehu tisíce fľaštičiek parfému v Británii. Potom sa pustili do vyhľadávania už predaných flakónov, vypočúvali predavačov a stopovali ženy, ktoré si ho kúpili.
Napriek tomu do svojej siete nezachytili všetky. Hermione pribudlo tridsať nových pacientiek s otravou krvi. Našťastie, podarilo sa jej zdokonaliť proces liečenia natoľko, že iba jediná podľahla zhubným účinkom zakliatej voňavky.
Hermiona oznámila Ministerstvu svoje zistenia ako aj podozrenie, že za celým incidentom stojí Lucius Malfoy. Bohužiaľ, kým sa vyšetrovatelia dostali do malfoyovského sídla a zaistili tajné laboratórium, Lucius zmizol bez stopy. Jeho kontakty a peniaze mu umožnili dozvedieť sa o razii a podniknúť protiopatrenia. Nikto nevedel, kde sa skryl ani koľko toho vie o Hermioninej pomoci.

Leto ubehlo a každý deň bol rovnaký ako ten predošlý. Jedného dňa sa Hermiona rozhodla navštíviť nemocnicu, kde pracoval Severus. Nikto ju tam nespoznával a na jej otázku, kde nájde doktora Snapa jej sestry odpovedali, že nikto taký u nich nikdy nepracoval. Severus po sebe dôkladne pozametal všetky stopy.

Sychravý októbrový večer zastihol Hermionu na ceste domov z nemocnice sv. Munga. Kráčala ulicou, nevšímala si pohľady okoloidúcich, mladá žena s temnotou v duši a tvrdým, uzavretým výrazom v tvári. Dlhé vlasy jej čiastočne zakrývali jazvu na tvári, oči hľadeli pred seba s chladným nezáujmom. Občas si mimovoľne položila ruku na mierne vypuklé bruško, ukryté v tesných džínsoch.
Tých niekoľko týždňov šťastia so Severusom neostalo bez následkov. Mesiac po jeho odchode Hermiona zistila, že čaká dieťa. Nedali si pozor, išli bez akejkoľvek ochrany. Opäť ostala sama, opäť čakala dieťa muža, ktorý ju opustil. No tentoraz bola rozhodnutá uchrániť nový život za každú cenu.
V dotieravom daždi prišla k dverám svojho domu a automatickým pohybom otvorila dvere. Keď prekračovala prah domu, niečo jej prudko vyrazilo prútik z ruky. Než stihla podniknúť čokoľvek, obklopila ju čierna tma a stratila vedomie.
Cez závoj tmy k jej vedomiu preniklo tlmené svetlo. Uvedomila si, že leží, zrejme na gauči v obývačke a to svetlo pochádza z jej obľúbených lámp v štýle Tiffany. Spomenula si, že ju niekto odzbrojil a omráčil. Ostala ticho ležať.
Kultivovaný mužský hlas ju dokonale zaskočil.
„Vidím, že si sa už celkom prebrala, drahá moja. Rád ťa po takom dlhom čase opäť vidím.“
Hermione sa po tele rozlial hrozivý chlad a žalúdok sa jej zdvihol pri zvuku hlasu jej nočnej mory. Pomaly otvorila oči. V kresle pri knižnici sedel Lucius Malfoy. Z jeho nedbanlivej pózy vyžarovala krutosť, sebaistota a nebezpečenstvo. Dívala sa naňho, bez pohybu, bez slova.
„Máš krásne oči, najkrajšie, keď sú plné strachu. Vtedy zmenia farbu. Sú takmer čierne. Vedela si to? Asi nie.“ Jeho tichý, trochu vzrušený hlas v nej rozvibroval všetky nervy. Ovládla svoj strach a pomaly sa posadila.
„Čo tu robíš, Lucius? Máš v pätách celý čarodejnícky svet.“
„A toto je posledné miesto, kde by ma hľadali. V dome doktorky Grangerovej, ktorá našla súvislosť medzi parfémom a mnou. V dome ženy, ktorá sama na mňa poštvala ministerských psov. V jej posteli... ma nenájde ani sám minister mágie.“
„Hľadáš u mňa skrýšu? Čakáš, že ti pomôžem po tom všetkom, čo si vykonal?“
„No tak, Hermiona... netvár sa, že sa ti to nepáčilo... Možno spočiatku som sa ti hnusil, to je pravda. Donútil som ťa poslúžiť aj drahej Bellatrix. To jediné je mi ľúto. Ale potom... Ešte si spomínam, aká si bola mokrá, len čo som sa priblížil... Mám niečo, čo chceš... čo ti nikto iný nedá.“
Vstal a blížil sa k nej. Hermiona cítila jeho túžbu, vedela ako veľmi ju chce. Práve to ju desilo. Svojím spôsobom ju to priťahovalo, vedomie, že ju ten muž chce tak veľmi, až jej ubližuje... A Lucius si to veľmi dobre uvedomoval. Tak ako jeho priťahovala jej zúfalá bezmocnosť, šialený strach a tichý odpor a nádherné odpovede jej tela. Počarila mu, bol ňou posadnutý.
Prišiel až k nej a natiahol ruku k jej tvári. Prešiel prstom po jazve a zašepkal: „Keby som to bol vedel, keby som bol prišiel skôr, nestalo by sa to. Mal som tú suku zabiť hneď ako začala s výčitkami.“
Hermiona cítila elektrizujúce chvenie pod jeho dotykom. Hnusil sa jej... a lákal ju. Vábil ju ako nočnú moru plameň sviečky. Privrela oči a on jej hladkal tvár. Chytil jej hlavu do oboch rúk a rozkročil sa pred ňou. Zdvihol jej ruku a pritlačil ju na svoj rozkrok. V dlani pocítila jeho erekciu, bol tvrdý ako skala.
„Vidíš, čo si urobila, kurva... Máš prirodzené nadanie vzrušovať ma, len čo ťa vidím, len čo sa nadýchnem tvojej vône, stojím a chcem ťa, musím ťa mať...vyfajčíš ma... na začiatok“ Lucius chripel vzrušeným hlasom a silno pritláčal jej ruku na svoj vzrušený penis.
Hermione sa odrazu pred očami zjavila Severusova tvár. Jeho výraz, keď ju opúšťal. Nie, toto nemôže urobiť.
„Severus, láska moja, pomoc! Kde si? Prídi, prosím!“ pomyslela si v duchu.
Vzoprela sa, no Luciusa tým len viac vydráždila. Spomenula si, že čím viac sa bránila, tým bol on viac vzrušený. On chcel násilie. Pomyslela na dieťa, na noc s Ronom, keď prišla o to prvé... Prečo jej muži musia vždy ubližovať? Strach o dieťa jej dodal silu a vytrhla sa Luciusovi z rúk. Zošmykla sa z gauča a utiekla.
Za chrbtom sa jej ozval jeho pobavený smiech.
„Miláčik, je to zbytočné. Celý dom som zabezpečil... teraz poslúcha iba mňa. Nemáš inú možnosť iba roztiahnuť svoje krásne nohy a nechať ma, aby som ťa pretiahol... ako za starých čias.“
„To už sa ti nikdy nepodarí, ty zvrátený, zvrhlý, odporný blázon. Nikdy na mňa nesiahneš, nikdy, počuješ!“
„Hermiona, dievčatko, celé tie roky som po tebe túžil. Nezabudol som ani na jedinú chvíľu s tebou. A bude ich viac. Pamätaj, ja som tvoj pán.“
Lucius sa blížil a ona sa rozbehla do kuchyne. Bez prútika bola takmer bezbranná. Dobehla ku skrinke a otvorila prvú zásuvku. Vytiahla odtiaľ veľký kuchynský nôž. Otočila sa a hľadela do tváre krásnej beštie, skrivenej chtíčom.
„Budeš moja, zas a zas... Ani sto rokov s tým zradcom z teba nezmyje... mňa.“
Hermiona ho chcela bodnúť, no on jej šikovne chytil ruky a vykrútil ich za chrbát. Pritisol ju o pult a nôž jej vypadol z ruky. Perami sa prisal na jej, uhryzol ju a tlačil sa svojím penisom o jej brucho.
„Nie, neurobíš to. Nenávidím ťa, ty hnusná beštia, nenávidím!“ Hermiona kričala a snažila sa ho odstrčiť. Lucius sa iba zasmial.
„Uvidíme, ako budeš kričať napichnutá na môjho vtáka... Bledneš? Ešte si nezabudla ty kurva, koľko orgazmov za noc si mala pri mne?“
„Radšej zomriem...“
„To sa ľahko môže stať. Dosť rečí, krásna, odteraz poslúchaš iba mňa!“
Vysadil ju na pult a roztiahol jej nohy, mávol prútikom a roztrhal jej džínsy aj nohavičky. Zavrčal, keď ju uvidel odhalenú. Vošiel do nej dvoma prstami a druhou rukou jej pevne stískal hrdlo. Vedela, že jeho brutálnej sile sa neubráni a pred očami sa jej zatmelo. Z nedostatku kyslíka upadala do bezvedomia. „Severus, odpusť!“ pomyslela si zúfalo.
Vtom ju Lucius pustil. Ako cez závoj hmly videla, že sa naňho vrhol vysoký štíhly muž, odtrhol ho od nej a hodil o stenu. Luciusovo telo tupo buchlo no o sekundu už tasil prútik. Neznámy bol však rýchlejší a omráčil ho skôr, než Lucius stihol vysloviť zaklínadlo. Ostal nehybne ležať na dlážke.
Hermiona sa roztrasene snažila zakryť. Muž sa otočil a pristúpil bližšie. V matnom svetle mesiaca prenikajúceho cez okno uvidela Severusovu tvár. Bola znetvorená nenávisťou.
„Severus... Severus... prosím...“, Hermiona sama nevedela, o čo ho prosí. Dúfala však, že jeho nenávisť nie je namierená voči nej.
Pristúpil k nej, zastal a zadíval sa na ňu. Potom ju vzal do náručia a privinul si ju k sebe. Hermiona mala pocit, že omdlie od úľavy.
„Severus, prosím, ver mi. Prepadol ma, omráčil, nikdy, nikdy by som ho dobrovoľne nepustila...“
„Šššš... tíško. Viem to. Bol som tu... dosť dlho. Počul som všetko. Utíš sa, dievčatko moje, som tu s tebou. No tak.“
Hermiona sa rozplakala, vedela, že teraz už jej verí. Odmietla Luciusa, aj keď nevedela o Severusovej prítomnosti. Zrútila sa v jeho náručí. Severus ju objímal a hladkal po chrbte, po vlasoch a ona sa cítila ako v raji. Odrazu zaregistrovala rýchly pohyb. Lucius sa vynoril za Severusovým chrbtom a zdvihol ruku s prútikom. Hermiona reagovala rýchlo ako šelma. Odstrčila Severusa celou silou nabok a bleskurýchlo siahla po noži, ktorý ostal ležať na kuchynskom pulte. Lucius sa nadýchol a vyslovil „Avada...“, keď vtom ostrá bolesť prerušila jeho kliatbu. Zarazil sa a prekvapene sa pozrel dole. Z hrude mu trčal nôž, ktorý mu Hermiona zaborila priamo do srdca až po rukoväť. Stála priamo pred ním. Neveriacky sa na ňu pozrel a zasipel: „Kurva... si... kurva... ale krásna...“. Z úst mu vytiekol pramienok krvi a v nasledujúcej chvíli sa bezvládne zviezol na zem. Oči Luciusa Malfoya vyhasli keď z neho unikol život na dlážke kuchyne Hermiony Grangerovej.

*****

Halloween. Večer duchov, keď je závoj medzi svetom živých a mŕtvych najtenší, ba veľa krát sa aj trhá.
Hermiona sedela v hojdacom kresle s otvorenou knihou a hrnčekom čaju. Nečítala, myslela na všetkých duchov minulosti, na tých, ktorí odišli z tohto sveta, či už v mieri, alebo násilím. Prosila mocnosti aj o láskavosť k jej dieťaťu o ktoré prišla a milosť pre to, ktoré nosila pod srdcom.
Hrôza z Luciusa Malfoya pominula, keď ho zabila vlastnou rukou. Našťastie, dieťaťu sa nič nestalo. Severus zariadil všetko potrebné, informoval úrady a bol pri jej výsluchu. Hermiona nebola obžalovaná zo žiadneho zločinu a vrátila sa domov. Pomohol jej odstrániť stopy zápasu a uložil ju do postele. Vyčerpaná zaspala a keď sa zobudila, bol preč.
Pomaly sa začínala zmierovať s myšlienkou, že od nej odišiel. Nevedela, čo čakať. Netušila, kam sa podel a hrdosť jej nedovolila hľadať ho.
V práci si vzala voľno, oddychovala a čítala. Varila a jedla, upratala dom. A podvedome čakala. Niekde v nej rástlo dieťa ich lásky. Bola si istá, že ho dokáže vychovať aj sama, no predsa... Už teraz vedela, že ak sa nevráti, časť z nej bude navždy mŕtva. Prečo musí byť všetko také... komplikované. Vzápätí si zakázala myslieť na čokoľvek iné, než na dieťatko a zmeny, ktoré bude musieť urobiť v dome.
Niekto zaklopal na jej dvere.
„Asi to budú deti a ja nemám žiadne cukríky...“ pomyslela si roztržito a išla otvoriť, modré domáce šaty jej povievali okolo členkov, keď sa ponáhľala chodbou.
Predo dvermi neboli deti. Stál tam Severus Snape a díval sa na ňu bez pohnutia, s nevyspytateľným výrazom tváre.
Hermione na chvíľu prestalo biť srdce. Bol pred ňou muž, ktorého milovala od detstva, od chvíle, kedy prvýkrát počula jeho hlas. Dvakrát ho stratila, prežila jeho smrť, jeho lásku aj zradu.
„Nepozveš ma ďalej?“
Bez slova odstúpila. Vošiel a zavrel za sebou dvere. Pozrel jej do bledej, rozochvenej tváre.
„Hermiona...odpusť.“
„Čo ti mám odpustiť?“
„Ublížil som ti. Znásilnil ťa. Opustil som ťa. A zas som ťa opustil.“
„To nie...“
„Prosím... dokážeš mi ešte odpustiť?“
Obrátila sa a zaváhala. Potom sa opýtala neistým hlasom: „Všetko čo chceš, je iba moje odpustenie? Nič... viac?“
„Hermiona... nechcem viac odísť. Som tvoj. Bez teba... nemôžem žiť. Ľúbim ťa, láska moja.“
Hermiona ho bez slova objala, pritisla sa k nemu a on ju držal ako svoj najväčší poklad. Dlho tam stáli, bez slova, len cítili jeden druhého. Hermiona sa odtiahla prvá a pozrela mu do tváre. Nežne sa usmiala a vzala ho za ruku. Viedla ho do obývačky, kde svietili jej lampy.

„Poďme si sadnúť, mám pre teba novinku. Dúfam, Severus, že ťa poteší“.

**Epilóg**

O 25 rokov.

Večerným Londýnom kráčala domov žena v stredných rokoch. Dlhé vlasy v jemných vlnách splývali po jej pleciach a lemovali súmernú tvár zrelej krásy. Bola by to dokonalá tvár, nebyť jazvy, ktorá hyzdila jej ľavú polovicu. Na perách ženy pohrával ľahký úsmev. Práve ten priťahoval pohľady okoloidúcich. Májový večer bol taký, ako sa na Londýn patrí – tmavý, chladivý, sem tam s kvapkou slaného dažďa. Žena nemala dáždnik a predsa nezmokla.
Pružne kráčala vo svojich sexi džínsoch, koženom kabátiku a čižmičkách na podpätkoch. Vošla do baru, ktorý svietil do tmy neónovým nápisom Dream bar.
Sadla si na vysokú stoličku pri barovom pulte a objednala dvojitú whisky. Bez sódy a bez ľadu. Barman jej nalial a obdivne sa zahľadel, ako elegantne zodvihla svoj pohár. Usmiala sa a odpila si hlt. Ani ju nezatriaslo.

„Zbožňujem ženy, ktoré vedia piť. Je to umenie.“
Ozval sa jej pri pravom uchu zamatový mužský hlas a jej po tele prebehli zimomriavky. Privrela oči a na okamih si predstavila, že sú spolu sami dvaja. Potom sa otočila k vysokému, čiernemu mužovi, ktorý sa posadil na stoličku vedľa nej.
„Čo na to povedať? Umenie piť je mojou silnou stránkou.“
„Tých je hneď niekoľko. Mohol by som menovať napríklad jazdu na mojom vt...“
„Severus! To je absolútne vulgárne! Prestaň, niekto to môže počuť.“
„A čo? Hanbíš sa za svoj búrlivý sexuálny život?“
„Bože môj... v tvojom veku si už mal byť rozumnejší! Veď sme starí rodičia. Čo by povedali naše vnučky...“
„...keby počuli starkých flirtovať v bare? No, azda by sme stúpli v ich očiach.“
Hermiona sa pritiahla k svojmu mužovi a pobozkala ho na pery. Chutil ako dobrá, vyzretá whisky. Opätoval jej bozk a oblízal jej pery. Zachvela sa. Žila s ním 25 rokov a neomrzel ju. Stále ju vzrušoval, priťahoval...
„Vieš, že si zlý chlapec? Sexy, zlý chlapec...“
Usmial sa tesne pri jej ústach. Úkosom zazrel barmana, ktorý ich nenápadne pozoroval a ruku mal ešte nenápadnejšie zastrčenú vo svojich nohaviciach. Masturboval pri pohľade na bozkávajúci sa pár...
Severus svojej žene otvoril ústa a strčil jej dnu jazyk tak, aby to chlapík dobre videl. Lízal ju, ich jazyky sa o seba viditeľne obtierali a Hermiona sa zmyselne zavlnila a nahlas vzdychla. V tej chvíli barman zaúpel a bolo jasné, že sa urobil priamo do nohavíc. Severus a Hermiona sa tíško rozosmiali...
„Bolo to zábavné, však? Ak ja som zlý chlapec, tak ty si tá najväčšia bosorka na svete...“
„Ľúbim ťa, Severus. Poďme domov, než pohoršíme celý bar.“
„Pod jednou podmienkou.“
„Akou?“
„Dnes nechcem počuť slovo nie z tvojich úst. Nevidel som ťa tri dni.“
„Veď ani ja teba. Ok, súhlasím. Ideme?“
Severus nechal peniaze na pulte a ťahal svoju ženu z baru. Za rohom ich premiestnil priamo do spálne. Keď spolu padli do postele, na chvíľu sa zastavil a pozrel sa do jej očí.
„Čo je?“
„Som šťastný.“
„Ja tiež, drahý. Môžeš prosím pokračovať? Chcem ťa. Hneď.“
„Ako si praješ. Navždy k tvojim službám.“

Konec

Komentáře

Na těchto stránkách nevzniklo nic za účelem zisku. Kánon originálních děl je majetkem jejich právoplatných autorů. Na druhou stranu všechno ostatní je majetkem naším, proto nešiřte nic z těchto stránek bez souhlasu autora.
Design by D.J. Orlovský